Spoveď, alebo v žilách mi tečie "zelená"

Dne s je deň D, Začínam s blogovaním na mne srdcu blízku tému RASTLINY. Celé roky mám pocit, že mi v žilách tečie "zelená". Pre niekoho sú bytostne dôležité zvieratá. Mám veľa priateliek psíčkarok a mojou krvnou skupinou sú rastliny. Všetko zelené okolo mňa akoby sa mi prihováralo. Viem celkom presne ako to znie, ale nie neužila som žiadne podporné látky. Myslím, že každý zažíva niečo podobné. Jednoducho akoby bez slov rozumie svojmu psíkovi, mačičke, alebo kanárikovi. A zelení nadšenci ako ja takto rozumejú rastlinám.
Žijem na sídlisku, čo nie je úplná výhra pre "greenofila". Zelenej tu nie je až tak veľa a chodiť do lesa, tak často ako by som chcela jednoducho nestíham. Snažím sa preto vnímať prítomnosť každej rastliny tam kde žijem. Keď som sa prestala ponosovať a otvorila svoju myseľ tomu, čo mám vo svojom okolí, všetko bolo odrazu jasnejšie. Vnímala som viac ako predtým všetky tie krásne kvety, trávy aj stromy na každom kroku počas prechádzok po sídlisku.
A to nie je všetko. Mám to šťastie, že za domom nám rastie mnoho stromov, máme tam takú malú zelenú oázu. V tej oáze rastie lipa, ktorá je mojou srdcovkou. Ani neviem či je to tým, že sme aj v detstve mali na dvore lipu. Jednoducho máme niečo spoločné, sme spriaznené duše.